Viete ako vznikol názov Tatry? Išli dvaja východniari a počítali štíty: ta 1, ta 2, ta tri . Asi nejako takto by sme mohli začať s históriou, keby sme chceli byť veľmi vtipní.
Názov Tatry pravdepodobne pochádza zo staroslovanského názvu Tritri, čo znamená skaly alebo skalné štíty. Na starých mapách sa naše najznámejšie hory označovali nemeckým názvom Schneeberg – Snežný vrch, pretože v Tatrách leží snehová pokrývka dlhšie ako v okolitej krajine.
Počuli ste o tatranskom dinosaurovi?
V roku 1977 sa na dvoch geológov usmialo šťastie. Vybrali sa do Tichej doliny v Tatrách odoberať vzorky a podarilo sa im objaviť niečo, čo tu žilo približne pred 200 miliónmi rokov. Našli preukázateľné dôkazy, že sa na tomto území pohybovali a žili 2,5 metrové dinosaury a Tatry boli v tom období ostrovom. (TIP: Tatranský dinosaurus žije! Jeho rekonštrukciu si môžete pozrieť v paleontologickej expozícii SNM v Bratislave).
Ako vznikali slovenské Alpy?
Vysoké Tatry si právom zaslúžia pomenovanie „miniatúrne Alpy“, pretože na slovenskej rozlohe (asi 260 km2) sa sústreďuje okrem ľadovcov všetko, čo ponúka alpský masív. Hlavný hrebeň má dĺžku 26 kilometrov a ťahá sa od Ľaliového sedla na západe po Kopské sedlo na východe. Väčšina dolín bola v ľadových dobách zaľadnená a dostala tak typické ľadovcové črty.
Belianske Tatry sa rozprestierajú na 67,5 km2 a majú charakteristickú stupňovitosť horských svahov. 14 km dlhý hrebeň ohraničuje zo severu Podtatranská brázda. Sú tvorené tatranským krasom, ktorý v podzemí vytvoril niekoľko jaskýň (Beliansku – jedinú prístupnú verejnosti, Alabastrovú a Ľadový sklep).
Západné Tatry v minulosti nazývané Liptovské hole, vystihovali ich východnú krajinnú črtu. Hlavný hrebeň je pomerne kľukatý a je 32 km dlhý. Najkrajšou časťou Západných Tatier sú Roháče, ktoré sa podobajú čertovým rohom.
Región Tatry je ohraničený Oravskou Magurou, Chočskými a Levočskými vrchmi, Pieninami až po Nízke Tatry. (TIP: Zaujímavé povrchové tvary tzv. travertíny sú obľúbenou turistickou atrakciou, medzi najznámejšie patria travertíny v okolí Bešeňovej, kúpeľoch Lúčky, či Vyšných Ružbachoch, kde sa vytvorilo okrúhle jazero Kráter).
Tatranské plesá vznikali tak, že voda z roztopených ľadovcov vypĺňala rôzne terénne priehlbiny. Trochu odlišne vzniklo Štrbské pleso, ktoré zaplnilo priehlbinu morény vzniknutú roztopením vnútorného ľadu. Veľkým bohatstvom regiónu sú minerálne a termálne žriedla, ktoré majú liečivé účinky a ľudia veria, že aj magickú moc. V Tatrách vyviera niekoľko prameňov (päť v Starom Smokovci, tri v Dolnom Smokovci, studené kyselky v Tatranských Matliaroch, Kežmarských Žľaboch a Lendaku).
Živé symboly Tatier
Medveď hnedý, orol skalný, svišť tatranský či pstruh potočný sú zvieratá, ktorých prirodzeným domovom sú práve Vysoké Tatry. Symbolom Tatier je aj Kamzík vrchovský tatranský, ktorého u nás žije asi 900 kusov.
Gánovský neandertálec, náš najznámejší človek
Tento najstarší známy Gánovčan žil v blízkosti termálneho prameňa asi pred 120-tisíc rokmi. Predpokladá sa, že sa utopil omámený plynmi unikajúcimi z prameňa. Originálny výliatok z jeho mozgovne uchováva NM v Prahe, kópiu nájdete v Podtatranskom múzeu v Poprade.
Pravekí hutníci a Marcus Aurélius
V 19. storočí našli robotníci pri kopaní základov v Novom Smokovci striebornú mincu s podobizňou rímskeho cisára Marca Aurélia. O pár rokov neskôr narazili archeológovia nad Tatranskou Poliankou praveké pozostatky nákovy. Podľa historických materiálov boli Tatry v 8.-10. storočí územím nikoho. 12. storočie kolonizujú územie Spiša nemeckí roľníci, obchodníci a baníci. 13. storočie bolo typické rozparcelovaním Tatier, kedy si významní predstavitelia vtedajšej cirkvi a šľachty delili majetky a územia. O Tatrách si ľudia rozprávali strašidelné príbehy o drakoch a iných príšerách. Napriek tomu sa našli jednotlivci, ktorí sa nebáli a vstúpili do tatranskej prírody a spoznávali jej krásy. Do dolín a na bralnaté skaly vystupovali najmä uhliari, hľadači pokladov, poľovníci, ale neskôr aj domáca šľachta. V hustých tatranských lesoch zas nachádzali svoje útočište zbojníci a zbehovia, pašeráci, či nevoľníci. Ľudia dodnes veria, že sú v Tatrách ukryté poklady Juraja Jánošíka.
Objavitelia Tatier
16. storočie môžeme považovať za objavovanie Tatier spojené s prvými pokusmi o turistické vychádzky. Stála za nimi žena, kežmarská hradná pani Beata Laská, ktorá vystúpila až k Zelenému plesu. Prvý tatranský výstup opísal zas matematik a astronóm David Frὅhlich, ktorý vystúpil pravdepodobne na Kežmarský štít. Jeho zápisky vytvárajú vzrušujúci príbeh trojdňového putovania po karpatských vrchoch. Začiatkom 18. storočia zúril aj v tomto kraji mor a bieda. Postupným hospodárskym rozmachom sa začínali „zobúdzať“ aj Tatry a 19. storočie je typické pre rozvoj tatranských osád. Urýchlila to aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice.
Vlakom prišiel do Tatier pokrok
Prvý vlak došiel do popradskej stanice 8. decembra 1871 a tak začali Tatry navštevovať masy turistov a kúpeľných hostí. Najstaršou Tatranskou osadou je Starý Smokovec, kedy si tu gróf Csáky postavil menší poľovnícky dom (1793). Ako druhá vyrástla pod Tatrami osada Štrbské Pleso, kde bola postavená poľovnícka chata (1872). Tatranská Lomnica sa spomína až v roku 1892. Na začiatku 20. storočia boli Tatry vyhľadávanou turisticko-rekreačnou oblasťou. Prvé auto prišlo do Tatier v roku 1900 po Ceste Slobody a o dvanásť rokov neskôr prvý autobus. Prístup turistov zlepšila železnica a pozemná lanovka na Hrebienok zo Starého Smokovca.
Tatranské kúpeľníctvo a Jiří Wolker
História balneológie sa začala písať v Starom Smokovci na konci 19. storočia. Hlavným centrom sa stal Nový Smokovec, kde vznikali pavilóny na liečbu dýchacích ciest. Ďalšie liečebne vyrástli na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke a vo Vyšných Hágoch. Na zákernú tuberkulózu sa tu liečil aj autor vlastného epitafu: „Zde leží básnik, jenž miloval tenhle svět a pro spravedlnost šel se bít. Zemřel mlád, 24 let,“ Jiří Wolker.
Tatranské chaty a horskí vodcovia
Ľuďom učarovala pešia turistika, no vyžadovala si výstavbu turistických chodníkov a využívanie služieb miestnych horských vodcov. Na začiatku sa tejto činnosti venoval Uhorský karpatský spolok, najstaršia turistická organizácia v Uhorsku. Rozvoj vysokohorskej turistiky podnietil výstavbu turistických chát. Medzi najstaršie patrí Rainerova chata z roku 1863. Téryho chata v Malej Studenej doline sa nachádza v nadmorskej výške 2015 metrov a je najvyššie položenou tatranskou chatou s celoročnou prevádzkou. Vyššie od nej je už len Chata pod Rysmi, ktorá má však obmedzenú prevádzku.
Povojnový život
Po skončení 1. svetovej vojny bol Tatrancami založený Klub československých turistov, ktorého predstaviteľ Miloš Janoška založil najstarší turisticko-vlastivedný mesačník Krásy Slovenska a Vysoké Tatry, vychádzajúce dodnes. 2. svetová vojna narobila v regióne obrovské škody. Boli zničené viaceré priemyselné objekty. Neskôr v časoch komunizmu vznikali v podtatranských obciach jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky. Pádom komunizmu sa začala nová éra spoločenského života aj v Tatrách.
Športom k majstrovstvám sveta
Aj zimné športové aktivity píšu svoju históriu. Prvým skutočným tatranským lyžiarom bol lekár Mikuláš Szontagh, ktorý lyže používal najmä pri svojich poľovačkách v roku 1876. O pár rokov neskôr sa v okolí Štrbského plesa uskutočnil prvý lyžiarsky výcvik a mohlo sa začať súťažiť. Zjazdové lyžovanie, bežkovanie, či skoky na drevených lyžiarskych mostíkoch vytvorili v Tatrách nebývalý turistický ruch. Rok 1970 bol významný z hľadiska konania majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní. Táto športová aktivita mala neuveriteľný dosah na modernizáciu a výstavbu lyžiarskych stredísk v celých Vysokých Tatrách.
Najsmutnejšia tatranská udalosť – kalamita
19. november 2004 bol dňom tvrdých skúšok nielen pre samotných Tatrancov, ale aj návštevníkov a milovníkov hôr, ktorí si sa museli spamätať z následkov ničivej víchrice. Pár hodín trvajúca rýchlosť vetra od 170 do 200 km/h nechala za sebou spúšť v podobe 2,7 milióna kubíkov polámaného lesa. Táto prírodná katastrofa negatívne zmenila všetky krajinné zložky. Les sa po veternej smršti pomaly zotavuje, ale trápi ho ešte tá živočíšna – smršť lykožrútova, ktorá sa po kalamite výrazne rozšírila.
Zaujímavosti
Smokovce – Najstaršia tatranská osada vznikla pri kyslých prameňoch v roku 1793, kedy si tu gróf Štefan Csáky postavil svoju poľovnícku chatku. Traduje sa, že keď sa raz gróf vybral na poľovačku, stretol mladé dievča, ktoré si práve uhasínalo smäd plným dúškom čerstvej vody. Csáky sa jej po nemecky spýtal „Schmeckt es dir?“ Osada sa tak stála Šmeksom, od čoho nebolo tak ďaleko k dnešnému Smokovcu. Miestna kyselka sa začala používať nielen ako chutný nápoj, ale jej liečivé účinky sa využívali pri vodoliečbe a klimatických kúpeľoch. Spoločenskú stránku vtedajšej doby ilustruje pravidelné organizovanie smokoveckých juniálesov, ktoré otváralo letnú kúpeľnú sezónu. Domáca šľachta sa veľmi rada vyvážala do Tatier na kočoch fiakristov, ktorí však po roku 1908 prišli o svoj monopol. Prvá súprava elektrickej železnice z Popradu do Starého Smokovca definitívne otvorila brány do Vysokých Tatier. Výraznou mierou sa o rozvoj Starého Smokovca zaslúžil Ján Rainer, ktorý bol jeho nájomcom v rokoch 1833 - 1867. V tom čase boli postavené objekty Flóra, Švajčiarsky dom a Bellevue, ktoré stoja na svojom pôvodnom mieste dodnes. Prvý tatranský Grandhotel bol dokončený v roku 1904. V snahe prilákať turistov sa zaviedli pravidelné zimné sezóny ponúkajúce širokú ponuku športových možností, ako i prepojenie s Hrebienkom, kam začala roku 1908 premávať pozemná lanovka.
Nový Smokovec bol vybudovaný potom, keď sa lekárovi Mikulášovi Szontaghovi nepodarilo presadiť kúpeľnú liečbu v Starom Smokovci. Szontaghové sanatórium bola prvá špecializovaná liečebňa TBC v Uhorsku, sám Szontág, významný botanik skúšal vplyvy podnebia na vlastnom organizme, keďže aj on sám trpel na TBC. Na prelome storočia stálo v Novom Smokovci 38 budov, z ktorých 26 patrilo k sanatóriu, v ktorom bolo k dispozícii 340 postelí. Po smrti svojho otca zmodernizoval Nikoalus Szontágh Nový Smokovec a položil základy pre rozšírenie liečby (Basedow a všetky choroby dýchacích ciest). Po 2. svetovej vojne sa stalo sanatórium v Novom Smokovci štátnymi kúpeľmi a od roku 1995 súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorá poskytuje komplexnú kúpeľnú starostlivosť.
Dolný Smokovec mal byť podľa zachovaných archívnych materiálov protipólom honosného Starého Smokovca. Pôvodne turistická základňa pre školské exkurzie, tento projekt však stroskotal pre finančné problémy a do Dolného Smokovca začali prúdiť bohaté vrstvy obyvateľstva, ktoré trávili v prepychových vilkách svoje dovolenky. Od roku 1931 je tu postavená moderná liečebňa s chirurgickým pavilónom, ktorá patrí Odbornému liečebnému ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb.
Horný Smokovec alebo Pekná vyhliadka, je najmladší zo štvorice Smokovcov. Stavebný ruch sa tu začal prudko rozvíjať v roku 1926, kedy sa tu vystavali rodinné penzióny pomenované podľa manželiek majiteľov (Klára, Vlasta, Dagmar a Imra).
Tatranská Lomnica – o najvýchodnejšiu osadu z troch tatranských centier sa pričinil štát. V roku 1892 kúpil za 110-tisíc zalesnené pozemky na úpätí Lomnického štítu, aby na nich vybudoval prvé štátne kúpele. O rok neskôr bol postavený Hotel Lomnica, v tom čase najväčší na území Vysokých Tatier, neskôr pozoruhodný Kúpeľný dom s bazénom a vodoliečbou. V roku 1905 pribudol reprezentačný Grandhotel Praha.
Nad grandhotelom bola vybudovaná umelá sánkarská dráha s dĺžkou 1 172 m a prevýšením 94 metrov. Najrýchlejšie sane sa po nej rútili až 100 kilometrovou rýchlosťou. V tom čase vyrástli aj viaceré športoviská, lyžiarska škola, klzisko a tenisové kurty. Skijőring si našiel miesto aj v Tatrách. Tento obľúbený severský zimný šport mali v priazni najmä návštevníci Grandhotela Praha. Lyžiarov pri tom zapriahli do vleku osedlaných koní a vozili ich po zasnežených cestách alebo prevážali v saniach ťahanými koňmi. Počas 1. svetovej vojny sa niektoré kúpeľné objekty zmenili na dočasné vojenské nemocnice Červeného kríža a ozdravovne pre dôstojníkov. Najatraktívnejším turistickým cieľom sa stala visutá lanovka na Skalnaté pleso, neskôr na Lomnický štít. Požiadavka zriadiť na niektorých z tatranských štítov meteorologickú stanicu, vznikla koncom 19. storočia. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Tatranská Lomnica stala hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku. Majstrovstvá sveta 1970 priniesli so sebou ďalší rozvoj. Bola postavená nová kabínková lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorá postupne nahradila starú.
História lanoviek
Lanovka na Hrebienok bola súčasťou realizácie projektu Tatranskej elektrickej železnice a do prevádzky bola odovzdaná v roku 1908. Na prepravu osôb slúžili dve kabíny s jednou vozňovou triedou. Pozemná lanovka Starý Smokovec - Hrebienok prekonávala výškový rozdiel 254 m. Pôvodná trasa pozemnej lanovky úspešne slúžila návštevníkom Vysokých Tatier až do roku 1967. V rámci jej rekonštrukcie po tomto roku boli postavené nové moderné stanice v Starom Smokovci a na Hrebienku. Najnovšia kabínová pozemná lanovka bola uvedená do prevádzky v roku 2007 a zachováva si opäť kyvadlovú sústavu. Stavebnými úpravami nastala zmena v znížení výškového rozdielu staníc oproti pôvodnej vedenej trati o osem metrov na 246 m.
Visutá lanovka z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít bola vybudovaná na popud riaditeľa Štátnych kúpeľov Tatranská Lomnica Juraja Orságha, ktorý presadil výstavbu už v roku 1936. Slávnostné otvorenie sa konalo v roku 1941. Trasa lanovky má dve časti: z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso s medzistanicou Štart, ktorá v minulosti plnila štartovaciu funkciu pre sánkarskú a bobovú dráhu ku Grandhotelu Praha. Zaujímavosťou je, že materiál na výstavbu lanovky bol na Skalnaté pleso dovezený koňmi, na Lomnický štít ľuďmi, ktorí na vrchol vyviezli takmer 300 ton materiálu do výšky 2 634 m. Lanovku stavalo približne 70 ľudí z Lendaku, Spišskej Belej a Kežmarku. Jedno montážne lano nieslo vo svojich rukách na štít 36 nosičov. Budovy lanoviek boli vytesané z kameňa použitého z neďalekého kameňolomu. Lanovka bola viackrát modernizovaná, jej posledná úprava je z roku 1992.
Golf pod Tatrami
Golfový areál Black Stork Veľká Lomnica nadväzuje na golfovú tradíciu Vysokých Tatier. Prvýkrát sa pod Tatrami hral golf v roku 1906, kedy bola Tatranská Lomnica obľúbeným víkendovým miestom hornouhorskej šľachty. Skutočné 9 jamkové ihrisko postavili v rokoch 1908/09. Golf sa vrátil do Tatier v roku 1999 otvorením cvičnej lúky. Prvé profesionálne 9 jamkové ihrisko bolo otvorené v roku 2005 a je súčasťou 27 jamkového golfového areálu.
Štrbské Pleso – Cestovný ruch v najvyššie položenej osade začal do tejto oblasti prenikať koncom 19. storočia. Dôležitú úlohu tu zohrala výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá významne prispela k cestovnému ruchu. Dopravu hostí zo štrbskej stanice k plesu a chatám vykonávali domáci fiakristi a cesta na Štrbské Pleso bola využívaná aj na prevoz ľadu na chladenie nápojov. Ľad sa v zime odvážal zo Štrbského plesa zubačkou. Až 25 vagónov denne prepravila Košicko - bohumínska železnica do Budapešti. Ťažba a predaj ľadu skončil začiatkom 20. storočia, kedy sa novým majiteľom Štrbského Plesa stal štát.
Charakter kúpeľného miesta získalo Štrbské Pleso v roku 1885, kedy vtedajšie ubytovacie zariadenia poskytovali liečebno-balneologické procedúry. V roku 1900 vzniklo na území bývalého rašeliniska tzv. Nové Štrbské pleso. V roku 1906 vybudovala bruselská spoločnosť na brehu jazera Štrbské pleso hotelový komplex, dnešný Grand hotel Kempinski High Tatras. Význam Štrbského Plesa narástol po druhej svetovej vojne, kedy sa jednoduché chaty zmenili na luxusné budovy. Staviteľský boom naštartovali aj Majstrovstvá sveta FIS v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. V tomto období sa modernizovala a elektrifikovala aj ozubnicová železnica – zubačka, ktorá nahradila starú parnú na trase Štrba – Štrbské Pleso.
Zaujímavosťou Štrbského Plesa je, že v minulosti sa na zamrznutej ploche Štrbského plesa odohrali aj niektoré zápasy majstrovstiev Európy v ľadovom hokeji, ktoré sa konali v roku 1925. Na mostíkoch boli organizované majstrovstvá sveta dospelých v rokoch 1935 a 1970, deväť svetových pohárov v skokoch na lyžiach, jedenásť svetových pohárov v severskej kombinácii, pätnásť Kontinentálnych pohárov v skokoch na lyžiach a sedem Kontinentálnych pohárov v severskej kombinácii. V súčasnosti jazero využívajú rekreanti na člnkovanie rovnako ako pred 130 rokmi.
Zdroj:
paleolocalities.com; szontagh.eu
Slovensko-poľské Tatry, vyd. Dajama 1998; Slovensko – putovanie po regiónoch, vyd. Dajama 2003;
Štrbské premeny – Z. Kollárová, 2011; Príbeh jednej lanovky (réžia R. Zabloudil, 2005)
Obecný spravodaj 3, roč. XI., august 2008 (Noviny pre občanov Štrby, Tatranskej Štrby a Štrbského Plesa), str.2
Premeny tatranských osád – I. Bohuš st. a ml., vyd. I&B, Vysoké Tatry 2008